Starožitné, historické a vzácne koberce

 

Pôvod kobercov a počiatky ich výroby sa dnes už ťažko dajú určiť. Predpokladá sa však, že sa prvé kusy kobercov objavili niekedy medzi 4. a 2. tisícročím pr. N. L. V Mongolsku alebo v Centrálne Ázii.

Vo svojom počiatku koberce slúžili skôr k praktickým účely a tým bola ochrana pred chladom a pri stavbe stanov.
V Oriente bol koberec nepostrádateľnou súčasťou života človeka. Sprevádzal ho od kolísky až po hrob. Koberce zdobili dom, boli na podlahách stanov, zavesené v stanoch, slúžili ako lôžko pod. Dalo by sa povedať, že koberec bol predovšetkým úžitkovým predmetom.
Lenže Orient nepozná hranice medzi krásou a účelnosťou, medzi luxusom a prostotou, medzi rozkošou a askézou, pohodlím a prísnosťou. Preto tamojší ľudia boli vždy schopní urobiť koberec tak, aby vyhovoval všetkým potrebám a túžbam. Dokázali vytvoriť koberec, ktorý bol všedný vecí, a zároveň mal svoje zvláštne čaro a tajomstvo. Teda plnil nielen svoju funkciu úžitkovou, ale aj estetickú. Mali väčšinou geometrické vzory so zvieracími motívmi.

Koberce bývajú najčastejšie spájané s kultúrou Perzskej ríše. Preto sa tiež tradičnému ručne viazanému koberci hovorí perzský koberec. V Oriente koberec slúžil ako lôžko, pokrývka i sedlo. Staré viac ako dvetisíc rokov je umenie väzby pravých perzských kobercov.
Podľa báje sa tomuto umeniu viazať koberce naučil pradávny mohamedánsky mudrc Lokmán od pavúka, ktorý svojou sieťou poháňa vody posvätnej rieky Gangy.
Náboženská funkcie koberce bola vždy jedným zo základných cieľov výroby kobercov. Dôkazom ich kvality je skutočnosť, že vydržali pravidelné bohoslužby viac ako tristo rokov.
K najstarším perzským kobercom patria predovšetkým nomádske koberce, ale aj pravé Gabeh, ktoré viažu kočovné kmene v iránskej provincii Fars. Gabeh majú jednoduchý vzor, ​​silný vlas a výrazné farby. Snáď najkrajší koberec, ktorý vraj kedy existoval, bol v KTE-sifonském paláci perzského Sásánovcov Gustava Parvíza, ktorý vládol začiatkom 7. storočia n.l.

Časom sa rozvíjali technológie a tradície výroby kobercov sa šírila do mnohých regiónov sveta. Šírenie kobercov tiež napomohla Hodvábna cesta, ktorá spájala Čínu s Európou. 

Záujem Európy o orientálne koberce má tiež dlhoročnú tradíciu. Podnietili ho obchodné a diplomatické styky a svoju významnú úlohu pri tom zohrali aj križiacke výpravy.
Výroba perzských kobercov sa do Európy dostala až v 10. storočí zásluhou Maurov. V Európe sa až do 18. storočia koberca používali prevažne ako ozdoba stien a stolov. Veľmi obľúbené boli tzv. Gobelíny a tapisérie. Postupne začali byť orientálne koberce pýchou kráľovských a šľachtických rodov. Do konca 17. storočia sa koberce stali bežnou súčasťou európskeho života.

V 15. storočí sa koberce objavovali na obrazoch s náboženskou tematikou, obvykle pod trónom Madony, na oltárnych menzách a stupňoch.
Od 16. storočia sa koberce bežne objavovali na portrétnych obrazoch. Ďaleko častejšie však pokrývali stoly, na podlahe ležali len výnimočne.

Zavesovanie kobercov na steny sa rozšírilo až v 2. polovici 19. storočia, ktorá znamenala zlom z hľadiska uplatnenia kobercov v západnom interiéri. Do tej doby sa na koberce nestaval nábytok.
Začali sa do Európy viac dovážať koberce väčších rozmerov, na ktoré sa dokonca začal stavať nábytok. Prvý koberce dovážané do Európy pochádzali z Malej Ázie a mali väčšinou geometrické vzory. Až v druhej polovici 16. storočia sa začali dovážať perzské koberce s bohatými rastlinnými ornamentmi točených línií.
Nomádske koberce kočovných pastierov vznikali pôvodne pre vlastnú potrebu a len bez predlohy na základe originálnej myšlienky svojich tvorcov. Mávajú často vlnu najvyššej kvality, ručne spriadanie rodinami pastierov a farbenou rastlinnými farbivami miestneho pôvodu.

Ponúkate alebo zháňate starý koberec?
Tu môžete zadarmo vložiť inzerát >>